Koncom apríla 2019 dokončil LLENTAB stavbu skladovej haly pre spoločnosť EKM Invest s.r.o. z Nitry. Projekt tejto haly, ako aj nedávno dokončených dvoch hál vo Vrábľoch pre spoločnosť Švec a Spol., pripravoval ing. Marián Piterka z AK Csanda-Piterka.

Spomínate si, od kedy sa datuje vaša spolupráca so spoločnosťou LLENTAB a ako ste sa k oceľovým konštrukciám LLENTAB prvýkrát dostal?

Spolupráca sa začala v roku 2016 a k LLENTABu sme sa dostali v rámci ponukového konania stavieb, kde sme robili servis pre investora. Jedným z účastníkov ponukového konania bola aj spoločnosť LLENTAB. Keďže sa dostali do finále tej stavby – aj keď tú zákazku vtedy nezískali – prebiehala medzi  nami intenzívnejšia komunikácia. Zaujímal nás systém – jednak konštrukčný, jednak podpory projektov na Slovensku a pozadie firmy ako takej. Nášho klienta to vtedy veľmi zaujímalo. V tom čase som sa s týmto systémom bližšie zoznámil, predtým som nevedel, že takáto firma v slovenských podmienkach existuje.

V čom vás tieto konštrukcie zaujali a aké sú z vášho pohľadu ich najväčšie prednosti?

Prvé, čo mi napadlo pri ich konštrukciách – je inžinierska konštrukcia. To slovo inžinierska myslím v tom zmysle slova, že sú využité parametre materiálu práve tam, kde je silný. To znamená, že relatívne subtílna konštrukcia – pri diaľkovom pohľade sadrokartónová konštrukcia – nám nesie celú halu. To je dôvod pre to slovo inžinierska. Keď sme sa vtedy prvýkrát stretli so systémom LLENTAB, padol tento výraz, a už aj ostal. Teraz je to už synonymum aj pre iné dobré konštrukcie alebo keď sa niečo podarí nám – v tej chvíli hovoríme, že je to také inžinierske. Niekto zapojil rozum a využil ten materiál optimálne na to, čo sa od neho očakáva. Nie je ho tam zbytočne veľa, je ho tam presne toľko, koľko je treba. A ešte to aj dobre vyzerá! To bolo to, čo nás v roku 2016 oslovilo. A keď je trochu príležitosť, radi sa dopytujeme zástupcov firmy LLENTAB, či nemajú záujem uchádzať sa o tú či onú zákazku, lebo sa nám ten systém naozaj páči. Tento systém pre nás predstavuje budúcnosť a takto by sme my všetci v našej branži mali postupovať a takéto služby aj ponúkať investorom – za svoje peniaze by od nás mali dostať to najlepšie čo sme schopný ponúknuť.

S oceľovými halami už máte viacročné skúsenosti. Môžete odhadnúť, aký je ich potenciál v blízkej budúcnosti a ako reálny je u týchto objektov v súčasnosti často spomínaný trend zelených fasád a striech?

Keď sme začínali s projektovaním priemyselných stavieb, tak bol trend klasických valcovaných profilov (pokiaľ sa bavíme o oceľových stavbách), alebo haly z betónu. Postupne vidím ústup od týchto trendov, pretože sa menia požiadavky trhu. Kedysi chceli investori postaviť halu „na večné veky“. Dnes už vidíme, že tie haly „na večné veky“ prerábame. A je oveľa náročnejšie vstupovať do konštrukcií, ktoré sú ťažké oceľové či betónové. Vidíme, ako funguje slovenská ekonomika a aký výrazný podiel tu má sektor automobilového priemyslu. V pravidelných cykloch sa menia výrobné linky, ktorú už potom nepasujú do existujúcich hál, nevojdú sa do nich nové stroje, skladovacie technológie ap. Preto vidím budúcnosť hál s konštrukciami ako má LLENTAB veľmi dobre. Sú relatívne ľahké, ľahko demontovateľné, prestaviteľné, nevyžadujú extra ťažkú techniku. To je ich veľká sila. A keď som videl montáž tých hál, tak s trochou nadsadenia poviem, že veľkú halu doviezli na dvoch kamiónoch, zložili ju a my sme len stáli a pýtali sa – toto je celá hala? Logisticky, dopravne a montážne sú podstatne menej náročné ako ťažké konštrukčné systémy. Na halu u firmy Švec vo Vrábliach o výške 8 metrov a rozmeroch 25 x 50 m stačil jeden bežný žeriav a na stavbe sa pohybovalo pár ľudí. Aj tu je veľká prednosť týchto konštrukcií – dnes keď všade chýbajú stroje a ľudia, navyše sú stále drahší a kto ich potrebuje menej, má veľkú výhodu. Do existujúcich areálov  je problém ťažšie konštrukcie vôbec dostať či umiestniť do nich zdvíhaciu techniku. Všetky vyššie uvedené argumenty boli v našom prípade hlavným dôvodom, prečo sa pre konštrukcie LLENTAB naši klienti rozhodli.

K tej druhej časti otázky: V mestách, kde sa pohybujeme najčastejšie, to jest Bratislava a Nitra, je ten trend zrejmý. Naše projekty, ktoré sa dnes realizujú, tak už inak, ako so zelenými strechami, neprechádzajú. Na bežných stavbách, ako je bytová výstavba v meste, ale aj administratívne objekty, automaticky riešime zelené strechy. Bola snaha dokonca dostať zelenú strechu aj na spojovací krčok u administratívnej budovy u firmy Švec, ktorý prepojuje obe nové oceľové haly. Je naň vidieť z okien administratívy a zeleň by bola prívetivá nielen pre oči, ale aj pre pohodu ľudí, ktorí tam pracujú. Investor sa však pre toto riešenie  nerozhodol. Je to pochopiteľné, investori musia nové veci vidieť a zoznámiť sa s nimi. Ale aj tu sme sa o zeleň snažili a ako možnú náhradu chceme nechať popri budove vysadiť rýchlorastúce rastliny. Takže ten trend existuje a zeleň podľa mňa k týmto stavbám patrí a mali by sme ju viac uplatňovať. Stále viac plôch betónujeme, asfaltujeme a pokrývame stavbami. Zmena u striech už nie je u mnohých budov tak finančne náročná a u strednej a väčšej stavby cenu zásadne nepredražuje. A keď sa na už inštalované strechy pozriete, naozaj fungujú – keď ich v meste bude väčšina, tak sa to na klíme prejaví. A nehovorím o záchrane planéty, ale o zmene podmienok pre ľudí, ktorý v danej lokalite žijú a ktorí sa tam budú určite pocitovo lepšie cítiť. Takže áno – otázka je, do akej miery to bude v priemysle, ale v zahraničí vidíme, že sa to aj v tejto oblasti deje a presadzuje. Viac ako v minulosti sa využívajú prírodné materiály, doplňuje sa zeleň, menej sa dláždi. V Štúrove sme sa napríklad podieľali na projekte pre priemyselnú firmu, vyrábajúcu kovové odliatky pre automobilový priemysel. Tam bol v pozadí španielsky architekt a zeleň sa tu výrazne presadzovala. A po dokončení vyzerá celý areál, aj napriek tomu, že ide o výrobu odliatkov, vďaka zeleni a množstvu stromov, veľmi dobre.

Na čo by si podľa vás mali dať projektanti pozor na začiatku projektu a pri komunikácii s dodávateľmi konštrukčných riešení?

Začnem trochu od konca. Pri dokončovaných projektoch sa mi občas stáva, a niekedy ma to aj zamrzí, že investor povie: „keby som vedel, že toto sa dá urobiť takto, tak to aj tak urobíme“. Alebo toto sme mohli urobiť inak, lebo … Potom vnútorne pátram, či som vedel tomu predísť alebo nie. A tým prechádzam k odpovedi na otázku – na konci by mal investor dostať výsledok našej práce taký, že minimálne v ten čas mu to spĺňa všetky nároky, ktoré od stavby očakával. Na každú stavbu príde veľa ľudí a často sa pýtajú, prečo ste toto neurobili inak. A keď urobíme dobrú prípravu napr. v prípade haly, prediskutujeme si dopredu s investorom – čo chce, prečo to tak chce, prečo to chce práve tam, kde to chce, čo sa v halách bude robiť, ako sa tam bude niečo dopravovať, ako sa bude tovar odvážať, koľko ľudí tam bude pracovať, kde sa budú ľudia v priebehu smeny nachádzať a pohybovať – tak vieme hľadať vhodné odpovede. Takže na začiatku je veľmi dôležitá podrobná znalosť potrieb a očakávaní investora. Niekedy veľmi trápime investorov podobnými otázkami ešte v štádiu, keď vedia iba toľko, že potrebujú halu a že v nejakom horizonte musia vyrábať. V návale povinností nie sú schopní sa nad niektorými vecami zamyslieť, a my sa snažíme ich do toho nútiť, aby toto hľadanie odpovedí s nami absolvovali. Čo najpresnejšie informácie potrebujeme a je to aj veľmi dôležité. Najhoršie je, keď sa dokončuje dielo a vtedy sa dozvedáme, že to nespĺňa to, čo investor od neho očakával. Takže keď to zhrniem – na začiatku je pre každého projektanta zásadne dôležité venovať energiu zberu a vyhodnoteniu informácií od investora. Je to niekedy ťažké ustáť pod tlakom termínov. Ja sa zvyknem klientov spytovať – na koľko rokov idete stavať túto stavbu, čo to má zabezpečiť pre vašu firmu? A od nás chcete na premyslenie riešenia stavby významnej pre váš strategický rozvoj v hodnote stotisícov či miliónov eur iba mesiac či niekoľko týždňov? Keď investora presvedčíme, že tá podrobná znalosť je dôležitá, vieme pripraviť správne zadanie, navrhnúť dobrý projekt, splniť očakávania investora a ešte aj odpovedať na otázky, prečo sme toto urobili práve tak a nie inak.

Architektonická kancelária CSANDA-PITERKA, s.r.o.

Na trhu pôsobí trinásť rokov a jej majiteľmi sú ľudia, ktorí v obore pracujú dlhé roky a poznajú sa už od strednej školy – Ing. arch. Milan Csanda, Ing. Marián Piterka a Ing. Milan Koniar. Medzi prvé väčšie  projekty patrila priemyselná stavba, v súčasnosti sa okrem týchto stavieb orientujú aj na administratívnu a občiansku výstavbu a bytové či rodinné domy. Zabezpečuje komplexné architektonické, urbanistické a vybrané služby v oblasti stavebnej fyziky (energetická certifikácia budov) a vypracovávajú investičné zámery, architektonické a urbanistické štúdie, dokumentáciu pre vydanie územného rozhodnutia, stavebného povolenia, pre realizáciu stavby a pre výber dodávateľa. Vďaka prepojeniu profesijnej orientácie majiteľov integrujú v jednom subjekte architektonickú a inžiniersku časť a sú schopní pripraviť ucelené riešenie – od urbanistické štúdie, územného plánu obce či zóny a krajinno-ekologický plánu až po stavebné projekty a energetickú certifikáciu stavieb. Hlavným pôsobiskom je Nitra a okolie, kde patria medzi väčšie firmy, svojím rozsahom a kapacitou sa orientujú na stavby strednej veľkosti. Medzi referenciami možno nájsť veľa realizácií pre firmy a privátnych investorov, ktorí sú úspešní a chcú sa adekvátne prezentovať na verejnosti aj miestom, podobou a riešením svojich nehnuteľností.

 

Kontakt:

ARCHITEKTONICKÁ KANCELÁRIA

CSANDA-PITERKA, s.r.o.

Riečna 2, 949 01 Nitra

Tel: +421 376 503 217

e-mail: kancelaria@csanda-piterka.sk

web: http://www.csanda-piterka.sk

 

 

Technické parametre hál, realizovaných podľa projektov AK Csanda-Piterka z oceľových konštrukcií LLENTAB:

SK0308 EXPRES KURIER – skladová hala – Nitra, dokončená v roku 2019

Skladová hala má celkové rozmery 25,4 x 54,7 m (šírka x dĺžka). Vnútorná svetlá výška je 6,0 m. Strecha je sedlová, so sklonom 7 °. Hala je rozdelená na izolovanú (zateplenú) časť (36,3 m) a na neizolovanú (nezateplenú) časť (18,4 m). Neizolovaná časť haly (obvodový a strešný plášť tvorí trapézový plech), má jednu pozdĺžnu stenu bez obvodového plášťa. Je to najhoršia alternatíva pri namáhaní vetrom na podfúknutie (predstavte si, že sa vám silný vietor „oprie“ do dáždnika). Táto časť haly je pripravená (dimenzovaná) na doizolovanie obvodového a strešného plášťa, v budúcnosti, podľa potrieb investora. Doizolovanie by sa realizovalo vrstvami systémového obvodového a strešného plášťa LLENTAB, s hrúbkou izolácie 150 mm v stenách a 200 mm v streche. Tepelnou izoláciou bude minerálna vlna.  Izolovaná časť haly má systémový skladaný strešný plášť LLENTAB. Hrúbka izolácie z minerálnej vlny je 200 mm. Obvodový plášť je z horizontálne kladených sendvičových panelov LLENTAB s hrúbkou 120 mm. Tepelnou izoláciou (jadrom) je minerálna vlna. Tieto sendvičové panely vyrába spoločnosť LLENTAB až do hrúbky 240 mm. Obvodový plášť má požiarnu odolnosť EW30, stĺpy R30. Stĺpy sú kapotované požiarnym sadrokartónovým obkladom a estetickým krycím plechom.

SK0317 a SK318 HALA ŠVEC – Vráble – dokončené v roku 2019

Hala ŠVEC je zložená z troch hlavných objektov s označením 301, 302 a 303. Novostavby hál 301 a 303 sú napojené na existujúcu rekonštruovanú budovu 302. Dve nové haly a existujúca budova boli prepojené do jedného súvislého a kompaktného objektu nie len konštrukčne, ale aj dizajnovo, obvodovým plášťom zo sendvičových panelov vyrábaných spoločnosťou LLENTAB.

Haly 301 a 303 sú izolované (zateplené), s požiarnou odolnosťou obvodového (EW15) aj strešného plášťa (EI15) a s požiarnou odolnosťou nosnej konštrukcie (stĺpy aj väzníky – R15). Obe haly majú nízky sklon strešnej roviny 2° a fóliovú strechu s atikami po obvode pôdorysu. Izoláciu tvoria dosky EPS 100S (140 mm) v kombinácii s vrstvou minerálnej vlny (2×30 mm). Obvodový plášť hál 301 a 303 je z horizontálne kladených sendvičových panelov LLENTAB s hrúbkou 170 mm. Tepelnou izoláciou (jadrom) je minerálna vlna. Tieto sendvičové panely vyrába spoločnosť LLENTAB až do hrúbky 240 mm.

Halu 301 tvoria dve časti – hala a prepojovací kŕčok. V hale je vstavané podlažie.

Hala má rozmery 25,2 x 49,0 m a vnútornú svetlú výšku 8,2 m. V hrebeni strechy je umiestnený oblúkový svetlík 3,0 x 35,7 m. V obvodovom plášti sú presvetľovacie pásy po celom obvode pôdorysu haly. Prepojovací kŕčok má rozmery 8,0 x 36,9 m a vnútornú svetlú výšku 4,3 m. V strešnej rovine sú umiestnené 2ks oblúkových svetlíkov 2,0 x 2,1 m. Vstavané podlažie, vo výške 4,0m a s nosnosťou 300 kg / m2 , má rozmer 6,7 x 6,6 m.

Halu 303 tvoria dve časti – hala a prístrešok.

Hala má rozmery 36,9 x 62,5 m + 12,0 x 36,7m a vnútornú svetlú výšku 6,0m. Hala je dvojloďová. V každej lodi je portálový žeriav s nosnosťou 5,0 t. V strešnej rovine sú oblúkové svetlíky (2ks –  3,0 x 47,7 + 2ks – 1,5 x 5,0 m). V obvodovom plášti sú presvetľovacie pásy po celom obvode pôdorysu haly.

Prístrešok má rozmery 9,0 x 44,4 m a svetlú výšku 5,7 m. Strešný plášť tvorí trapézový plech. V strešnej rovine je pochôdzny presvetľovací pás 3,6 x 2,8 m. Prístrešok je bez obvodového plášťa. Prístrešok je kotvený, v pozdĺžnom smere (44,4 m), na jednej strane, na stĺpy haly 303 a na druhej strane má vlastné stĺpy. Prístrešok je bez požiadaviek na požiarnu odolnosť.

Komentár Miroslava Behinu zo spoločnosti LLENTAB Slovakia spol. s r.o.:

Prvá z realizácií  – hala pre EKM Invest s.r.o. z Nitry – bola náročnejším projektom. EKM Invest s.r.o., pod značkou EXPRES KURIER, ponúka expresnú prepravu tovaru. V priebehu výstavby sa otvorila téma  možnosti rozšíriť a dostavať priestory v budúcnosti. Snažili sme sa zohľadniť tieto plány investora. Výsledkom je hala, ktorá je pripravená na ďalší rozvoj tejto spoločnosti.

Druhá z realizácií – hala pre firmu Švec vo Vrábľoch –  bola náročným a veľkým projektom. Pozornosť investora sme získali vďaka efektívnemu konštrukčnému riešeniu, z neho vyplývajúcej dobrej ceny a dobrým skúsenostiam generálneho projektanta – architektonickej kancelárie Csanda – Piterka. Výstavba prebiehala bez výrazných problémov. Som rád, že s priebehom výstavby a celkovým výsledkom je spokojný investor, projektant aj generálny dodávateľ stavby, spoločnosť PP INVEST, s.r.o.

Rad by som sa poďakoval a vyzdvihol prácu našich statikov, Stanislava Tótha a predovšetkým Tomáša Feherpatakyho.  Poďakovanie patrí aj nášmu technickému riaditeľovi, Dušanovi Bernaťákovi a technikovi stavby Patrikovi Polákovi, ktorý riadil celý proces výstavby.